O múzeu

SNM – Spišké múzeum v Levoči rozširuje ponuku pre návštevníkov o unikátny kláštorný komplex. Dlho očakávaná možnosť nahliadnuť do pôvodných stredovekých priestorov je doplnená o prehliadku kostola, známeho ako gymnaziálny alebo čierny kostol, s málo známym jezuitským barokovým interiérom z konca 17. storočia. Jediná, na Slovensku zachovaná, pôvodná krížová chodba a unikátny rajský dvor, kapitulská sieň či dormitórium prinášajú výnimočnú atmosféru stredovekej spirituality. Vstúpte do starého kláštorného komplexu minoritov v Levoči.

Kláštorný komplex v minulosti

Starý kláštor minoritov v Levoči založili Menší bratia sv. Františka konventuáli (Ordo Fratrum Minorum Conventualium – OFM Conv.) – minoriti. Prvotné provizórium pre mníchov koncom 13. storočia tvorilo len niekoľko budov. Bola to menšia murovaná sakrálna stavba, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň, v jej susedstve jednoduché dormitórium (spálňa mníchov) a refektár (spoločná jedáleň). V 20. – 40. rokoch 14. storočia začala rozsiahla výstavba kláštora do dnešnej podoby. Výstavba kláštora zahŕňala novostavbu Kostola sv. Ladislava, ktorého počiatočnú fázu tvorila svätyňa. Na túto stavbu nadväzoval ambit – krížová chodba. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol postavený nový refektár (dnešná recepcia). Nové dormitórium bolo zrejme umiestnené na poschodí nad ním. Staršie dormitórium, teda pôvodná provizórna kláštorná budova, bolo upravené na sakristiu kostola. Dilatačný priestor medzi kostolom a sakristiou bol využitý na schodisko, ktoré dodnes vedie na poschodie kláštora. Zmeny sa dočkal aj najstarší kláštorný sakrálny objekt, ktorý bol prebudovaný na kapitulnú sieň. Stavba všetkých týchto objektov trvala niekoľko desaťročí a mohla byť ukončená okolo roku 1380. 

V nasledujúcom storočí minoriti žili svoj pokojný život a pastoračne sa starali o okolité obyvateľstvo. Zmena nastala v roku 1544, keď mesto Levoča prešlo oficiálne na protestantizmus. Minoriti pod tlakom zmeny konfesie opustili mesto a kláštor i kostol začala používať miestna evanjelická komunita. Boli tu mestské sklady, hospodársky majer, kostol slúžil aj ako chrám pre slovensky hovoriacich evanjelikov. V roku 1691 kláštornú budovu dostali jezuiti. Rozšírili ju a pristavali celý severný trakt i pivnicu, ktorá je dnes prístupná. Na kláštore nadstavali druhé podlažie a na kláštornom dvore postavili školu – známe gymnázium. Jezuiti tak položili základy levočského gymnázia. To pokračovalo vo svojej činnosti aj po zrušení rehole jezuitov v roku 1773. Kláštor prešiel do vlastníctva kráľovstva a naďalej slúžil pre potreby gymnázia, a to až do roku 1913. Vtedy bol severne od neho postavený komplex tzv. štátneho gymnázia.

Obdobie rokov 1913 – 1935 prinieslo kláštoru viaceré nešťastné pokusy od adaptácie na bytové jednotky nízkeho štandardu až po neúspešnú snahu o zriadenie múzea. V roku 1935 kláštor od štátu odkúpilo Spišské biskupstvo a zriadilo tu tzv. malý seminár – inštitúciu na úrovni strednej školy, ktorá slúžila na výchovu adeptov na štúdium v riadnom kňazskom seminári. Po zrušení malého seminára v dôsledku totalitného režimu v roku 1949 bol kláštor zoštátnený. Následne tu boli zriadené ubytovacie kapacity pre internát Strednej pedagogickej školy v Levoči. Po roku 1989 a po reštitúcii budov späť do rúk Spišského biskupstva tu bolo umiestnené Gymnázium sv. Františka Assiského a neskôr na isté obdobie detašované pracovisko Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity. V súčasnosti boli po prvýkrát v histórii verejnosti sprístupnené najvzácnejšie stredoveké časti kláštora. Zároveň stále prebieha adaptácia ďalších jeho priestorov pre muzeálne potreby.