Hráčsky stôl TIVOLI

Text: Katarína Malečková, kurátorka zbierok SNM – Múzea Bojnice
Foto: dokumentácia SNM – Múzea Bojnice

Sídlom Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice je Bojnický zámok. Za jeho múrmi sa ukrývajú mnohé poklady v podobe zbierkových predmetov. Patria sem predovšetkým maliarske a sochárske diela významných európskych majstrov, ale aj unikátne gotické tapisérie, jediné svojho druhu v strednej Európe. Zaujímavé a cenné sú aj palné a chladné zbrane, renesančné truhlice, barokové sekretáre a tiež hodiny, vyhotovené v dielňach viedenských a pražských majstrov.

Z pozostalosti posledného šľachtického majiteľa zámku, grófa Jána Pálffyho, ktorý dal na konci 19. a začiatku 20. storočia prestavať nevzhľadný barokový hrad na rozprávkový zámok, sa v pôvodnej podobe zachovalo zariadenie Stredného hradu. Okrem neogotického nábytku, ktorý na grófovu objednávku vyrobila firma Gebrüder Colli z Innsbrucku, sa v zbierkach múzea dodnes nachádza unikátny hráčsky stôl na menej známu hru Tivoli. Po rozpredaji grófových zbierok dedičmi, stôl – hoci predaný, ostal na zámku. Našiel sa jedného dňa v zúfalom stave pri upratovaní pivníc. V podstate už len jeho torzo, rozpadnuté na niekoľko častí, pričom spodná časť chýbala celá. Nastalo pátranie o aký predmet vlastne ide. 

 Doska stola pred reštaurovaním so zbytkami jednotlivých častí
Doska stola pred reštaurovaním so zbytkami jednotlivých častí 

V pozostalostnom archívnom inventári sme našli jeho popis a lokáciu pôvodného umiestnenia – Oranžéria, dnešná Zimná záhrada. Čiastočne nám pomohla aj dobová fotografia Oranžérie zo začiatku 20. storočia, kde je, hoci len v pozadí, vidieť vrchnú časť stola. Zachované torzo stola sme sa rozhodli zreštaurovať. Pri rekonštrukcii sme vychádzali z popisu v inventári a zo zachovaných stôp na spodnej časti stolovej dosky. Na konzultácie sme prizvali odborných pracovníkov Múzea mesta Bratislavy. Výsledok reštaurátorskej práce Radovana Oboňu dnes môžu návštevníci obdivovať v expozícii múzea. 

 Interiér Oranžérie s hracími stolmi, začiatok 20. storočia
Interiér Oranžérie s hracími stolmi, začiatok 20. storočia

Hráčsky stôl TIVOLI má kruhovú stolovú dosku a je vyhotovený z viacerých druhov dreva, bukového, dubového, orechového a javorového. Povrchovo úpravený je hnedým moridlom a šelakovou politúrou. Stôl stojí na šiestich sústružených nohách, ktoré sú navzájom spojené kruhovou trnožou. Vrchnú kruhovú plochu stolovej dosky ohraničujú dve zábradlia, vonkajšie plné a vnútorné v podobe stĺpikovej balustrády. Vnútorná kruhová plocha je mierne vypuklá a je v nej sto priehlbiniek v tvare polgule. Ku každej priehlbinke je priradená číselná hodnota, pričom najvyššia "stovka" je uprostred kruhu. Vonkajšie zábradlie a plocha medzikružia medzi oboma zábradliami je potiahnutá zeleným plátnom. Stôl bol vyhotovený na území Rakúska alebo Nemecka v 19. storočí. 

Upevňovanie vnútornej balustrády počas reštaurovania 
Upevňovanie vnútornej balustrády počas reštaurovania

Doplnenie vonkajšieho zábradlia počas reštaurovania
Doplnenie vonkajšieho zábradlia počas reštaurovania

Hra Tivoli

Ide o stolovú hru pre dvoch až šiestich hráčov. Hrá sa na dopredu určený počet kôl. Výsledné hodnoty z jednotlivých kôl sa spočítajú, pričom víťaz je ten, ktorý má najvyšší súčet. Hra začína vhodením guličky do medzikružia, vymedzeného dvojicou zábradlí – pevného a balustrovaného. Gulička rotáciou vpadne do stredového poľa a zapadne do niektorej vyhĺbenej jamky – polgule v hracom poli. Jednotlivé jamky sú očíslované tak, že na vonkajšom okraji hracej plochy sú najnižšie hodnoty a smerom k stredu sa zväčšujú. V strede je jamka s číselnou hodnotou sto. Kto hru Tivoli vymyslel a ako prišla k svojmu menu dnes už nie je možné zistiť. Slovo Tivoli označuje v škandinávskych jazykoch miesto pre zábavu a oddych. Rovnakú asociáciu vyvoláva názov vily Tivoli neďaleko Ríma, ktorú dal po roku 1549 prestavať kardinál Ipollito d´Este, syn Lukrécie Borgia a Alfonsa d´Este. Vila, postavená uprostred záhrady s viacerými fontánami a bazénmi slúžila ako oddychové sídlo pápežov.

Prvú stolovú hru, pripomínajúcu skôr dnešný gulečník ako Tivoli, musíme hľadať v 15. storočí na anglickom kráľovskom dvore. Táto hra bola prenesená z exteriéru a modifikovaná pre interiér, najmä pre nepriaznivé počasie. Hrala sa na vymedzenom priestore paličkami a guľami. Bola predchodkyňou všetkých stolových hier, ktoré sa v rôznych podobách rozšírili po celej Európe. Predchodkyňou hry Tivoli bola aj hra Bagatelle, nazvaná podľa francúzského zámku, kde bola v roku 1777 predstavená francúzskému kráľovi Ľudovítovi XVI. a jeho manželke Márii Antoinette. Pri tejto hre sa do hracieho poľa vhodila slonovinová guľa s fixnými kolíkmi a zvýšeným okrajom. Francúzske slovo "bagatelle" označuje malú vec, maličkosť, v prenesenom význame slova je to aj malá hra.

Hra Tivoli mala v minulosti rôzne formy. V klasickej podobe je to stolová drevená hra vyrábaná v Čechách v 1. polovici 20. storočia. Hracie obdĺžníkové pole ohraničené zvýšeným okrajom má očíslované priehbinky a je plné kolíkov alebo klinčekov, uprostred s klasickým zvončekom. Na bolu má vystreľovaciu pružinu, ktorou sa uvádza do pohybu gulička. Tá sa potom odráža od stien, klinčekov, zvončeka, aby skončila v jednej z priehlbiniek označenej číslom, ktoré označuje výslednú sumu výhry. Ďalšia podoba hry je vo forme malej krabičky do vrecka alebo aj hrací automat. Prvý skutočný výherný automat uviedla na trh v roku 1895 dánska firma Tivoli. Položila tak základy priemyslu zábavy, ale to je už iná kapitola dejín hry, zábavy a oddychu.

Hráčsky stôl Tivoli po reštaurovaní v expozícii Zimnej záhrady
Hráčsky stôl Tivoli po reštaurovaní v expozícii Zimnej záhrady